Cigáni v Uhorsku

Meer over het boek

O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku S. Augustíni písal svoje dielo v období opakovaných pokusov cisárskeho dvora Márie Terézie o „reguláciu“ rómskeho obyvateľstva, čím sa rozumela jeho absolútna asimilácia s roľníckym obyvateľstvom monarchie (najmä Uhorska). Aj on, ako pragmatický predstaviteľ obdobia osvietenstva, sa stotožňoval s vydanými nariadeniami, veril v ich úspešnosť a z úprimnych vedeckých pohnútok zaznamenať „o tomto pokolení aspoň to, čo o ňom dnes už s istotou vieme“. Pri práci využil všetky preňho dostupné pramene – súdobú i staršiu literatúru, rukopisné materiály i listinný pramenný materiál. K názorom iných autorov pristupoval kriticky, odmietal romantické a neodborné názory. Pri písaní práce vychádzal i z vlastných pozorovaní rómskeho obyvateľstva na Spiši. Vo svojej monografii o Rómoch v Uhorsku podáva autor mnohé cenné informácie o tom, ako Rómovia v 18. storočí bývali, ako sa stravovali, ako sa obliekali; zaujímavé sú opisy sedmohradských a moldavských kotlárov, obchodníkov s koňmi a dobytkom, korytárov, košikárov atď., i spôsobu ryžovania zlata z riek, ktorým sa zaoberali Rómovia v oblasti Sedmohradska a Banátu. Mimoriadne hodnotná je časť o kováčstve, dokladajúca spôsob práce (čupiačky), i techniku spracovania (kováčskeho zvárania)), sortiment i spôsob predaja výrobkov. Osobitnú pozornosť venoval rómskym hudobníkom.