Klokočov

Meer over het boek

Tam sa môžem vrátiť Tam ešte môžem pozerať na slnko cez prsty stromov, keď prvý lúč padne na strechy domov a jeho svetlo zas hru tieňov rozohrá Tam ešte môžem opiť sa vôňou tráv zmiešanou s ihličím Tá vôňa porovnať nedá sa mi s ničím, s ničím sa nedá pomýliť, tak ako vôňa chleba Tam ešte môžem ohluchnúť na chvíľu divotvorným tichom, keď skoro nečujne, so stímeným dychom kroky ma vedú tam, kde vlhký mach sa stelie pod nohy Tam ešte môžem neuveriť, že svet k vlastnej skaze mieri, čí zabudnúť na strach z ozónovej diery, byť na chvíľu bielou brezou, čo sa nežne v drieku kloní Tam ešte môžem cítiť, že som doma a uveriť tomu - v domove, čo nechtiac sám ma poslal z domu hľadať iný domov, ktorý bude vždy len druhým Tam ešte môžem vždy sa vrátiť, keď svet zo snov hlavy skolí, nájsť ten kameň, ktorý doma menej bolí, keď doň zakopnem