""It is the early 19th century, when European traders and adventurers first began to penetrate the forbidding Chinese mainland. And it is in this exciting time and exotic place that a giant of an Englishman, Dirk Straun, sets out to turn the desolate island of Hong Kong into an impregnable fortress of British power, and to make himself supreme ruler...Tai-Pan!"" "From the Trade Paperback edition."
Jazyky sveta v priestore a čase je encyklopédia o jazykoch sveta, ktorú vydalo vydavateľstvo Veda v roku 1996 ako druhé, doplnené a prepracované vydanie encyklopédie z roku 1983 Jazyky sveta. Encyklopédia obsahuje na úvod predslov (Pár slov na úvod), rozpravu o jazykoch a jeho dejinách (Jazyk a jeho stručná charakteristika). Samotné jadro obsahuje heslá o jazykoch sveta roztriedené podľa jazykových rodín. Za nimi je zaradený výklad lingvistických termínov a štatistiky o krajinách sveta a jazykoch.
Po úspešnej knihe Jazyky svete (1983) autori, poprední slovenskí orientalisti, predstavujú pokračovanie o tom, ako sa jazyk všetkých historických a súčasných spoločenstiev materializuje v písomnom prejave. Vynález písma, prirovnávaný k objavu ohňa, umožnil človeku prekonať časové a priestorové obmedzenia a získať novú dimenziu. Zaujímavé je sledovať vývoj písma od ikonografických predstupňov cez jeho formalizáciu až po súčasnú koreláciu s jazykom, čo autori zasadzujú do historického kontextu. Písmo sa rozšírilo s rastom gramotnosti a vynálezom papiera a kníhtlače, pričom dnes zohráva v živote človeka kľúčovú úlohu. Písomné texty umožňujú rýchlejšie a efektívnejšie získavanie informácií než hovorená reč. Autori prezentujú súhrn poznatkov o písme populárnou formou, pričom kombinujú klasifikačné systémy a rešpektujú rôzne interpretačné varianty. Takto čitateľ lepšie pochopí typologické odlišnosti písomných sústav, ich genetické a geografické väzby. Hlavnou prednosťou diela je, že písmo umožnilo uchovávať vedomosti a skúsenosti generácií pre budúcnosť, čím sa stalo medzníkom v prechode z predhistórie do histórie. Kniha podáva zložitú problematiku prístupne, provokuje myšlienky a podporuje samostatné uvažovanie, čo by bez písma nebolo možné.
Výklad polynéské mytologie a kosmogonie v celkovém kontextu oceánských kultur.
Početný kolektiv autorů-odborníků včetně těch, kteří dlouhodobě působí na zahraničních univerzitách a ústavech, napsal pod vedením redakce Orientálního ústavu AV ČR více než 500 životopisných hesel s obsáhlou bibliografií, počínaje středověkými učenci a konče soudobými specialisty výše uvedených oborů, ať již jde o jazykovědce, historiky, etnografy či literární vědce a překladatele. Slovník však obsahuje i hesla umělců, spisovatelů či cestovatelů, jejichž dílo bylo těmito exotickými oblastmi ovlivněno či naopak zprostředkovávalo kulturní poselství Orientu, Afriky či Latinské Ameriky českému publiku.
Odborné štúdie a úvahy známeho slovenského jazykovedca, odborníka na polynézske jazyky a literatúru. Publikácia obsahuje Lingvistika ako aktuálna veda; Vývin a jazyk; Vývin a znak; Konvenčné používanie jazyka a Tvorivé používanie jazyka.
Rovnomenná rozprávka z názvu kniha rozpráva príbeh o chlapcovi z broskyne. Kedysi dávno, nevedno kde, žil dedko s babkou. Dedko chodieval do hory na drevo a babka k rieke prať bielizeň. Jedného dňa, keď babka prala na rieke bielizeň, zbadala, že zhora pláva po prúde veľká broskyňa. Keď už chceli babka s dedkom zjesť broskyňu, vyskočil z nej chutný chlapček a pomenovali ho chlapec z broskyne
Krupova kniha zdôrazňuje, že metafora predstavuje širší jav, než sa obyčajne myslí. Zaujíma sa oň nie len jazykoveda a literárna veda, ale aj psychológia, filozofia a niektoré ďalšie spoločenské vedy. Autor má stále na pamäti tento interdisciplinárny charakter metafory, no ťažisko jeho výskumu spočíva pochopiteľne v jazykovej sfére. Určuje rozličné podoby tejto ,,prenášky" reality do rozmanitých jazykov, hľadá jej motiváciu a mnohoraký vzťah ku skutočnosti, jej fungovanie nielen v literatúre, ale vo všetkých oblastiach života. Načrtáva základnú štruktúru metafory a vymedzuje i jej miesto medzi ostatnými trópmi, čiže druhmi jazykových prenosov vonkajšieho i vnútorného sveta, slúžiacich úlohám umenia, vedy a ďalším formám vedomia i ľudskému dorozumievaniu všeobecne.
Austrália je najmenším a najredšie osídleným kontinentom na svete. Od ostatných svetadielov ju delia tisíce kilometrov. Najbližšie má k ostrovom juhovýchodnej Ázie, konkrétne k Papuy-Novej Guiney. Tento tzv. ostrovný most s juhovýchodnou Áziou hral v dávnej minulosti veľkú úlohu. Práve vďaka nemu osídlili predkovia austrálskych domorodcovtento kontinent pred viac ako 50 tisíc rokmi. Vďaka izolácii od okolitého sveta si austrálski domorodci zachovali po tisíce rokov svoj tradičný spôsob života a tradičnú kultúru. Mnohí vedci považovali austrálskych domorodcov za spoločenstvo, ktoré bolo v čase objavenia Európanmi na najnižšom stupni kultúrneho vývoja na svete. Austrália bola objavená v roku 1602, kedy pristál na západnom pobreží Yorkského polostrova holandský kapitán Wilhelm Janszoon. Prvú kolóniu tu však založili Angličania v roku 1788. Bol to začiatok konca pôvodných obyvateľov, ktorí boli postupne vytláčaní so svojich kmeňových území a vyvražďovaní. Tradičná kultúra a náboženstvo upadali. V súčasnosti domorodci zväčša žijú v rezerváciách, vládnych osadách, cirkevných misiách. Tradičná kultúra nenávratne zaniká a hrozí nebezpečenstvo, že zanikne skôr, ako sa ju podarí dôkladne zdokumentovať. Podľa sčítania ľudu z roku 2006 tvoria domorodci vrátane miešancov len 2,5 % celkovej populácie Austrálie. Oceánia, ostrovná krajina ležiaca v Tichom oceáne oddávna pútala pozornosť moreplavcov, dobrodruhov ale aj vedcov pre príťažlivosť miestnych ostrovov ale aj zaujímavú kultúru jej obyvateľov. Širokej verejnosti sú známe najmä Havajské ostrovy či tajomný Veľkonočný ostrov s jeho gigantickými sochami Moai. Tento geografický celok sa delí na tri časti: Polynéziu, Mikronéziu a Melanéziu. Kultúra a náboženské predstavy týchto troch celkov sa vo veľkej miere odlišujú. Rovnako aj ich jazyky. Zjavné príbuznosti nájdeme najmä v rámci jednotlivých celkov. Tak ako iné národy, aj obyvatelia Oceánie utrpeli príchodom Európanov, najmä atraktívne časti Polynézie. Dôsledkom bol rapídny pokles domáceho obyvateľstva, zánik tradičných kultúr a čiastočne aj jazykov. Úlohou tejto publikácie je oboznámiť čitateľa s geografiu, históriou, náboženskými predstavami, duchovnou a materiálnou kultúrou, hudobnými či tanečnými prejavmi týchto pre slovenského čitateľa vzdialených krajín.
