Staré povesti české

Meer over het boek

Staré povesti českej je kniha pre mládež Aloisa Jiráska, v ktorej literárne spracováva staršie povesti z rôznych období českých dejín. Povesti vychádzali pôvodne na pokračovaní v pražskom nakladateľstve J. R. Vilímek roku 1893. Ako kniha prvýkrát vyšli v rovnakom nakladateľstve v roku 1894 ako 11. zväzok v edícii Vilímkova knižnica mládeže dospievajúci. Knihu Alois Jirásek venoval Františkovi Bartošovi. Predlohou boli najmä Kosmova, Dalimilova a Hájkova kronika, Staré letopisy české a rôzne ďalšie pramene. Do diela neboli zapracované niektoré známe české povesti ako o Oldřichu a Božene alebo Břetislave a Jitke. Naopak boli zaradené menej známe židovské, moravské a slovenské povesti. Pri písaní postupoval Jirásek úplne inak ako August Sedláček, ktorý sa vo svojej Zbierke povestí historických ľudu českého v Čechách, na Morave av Sliezsku snažil povesti očistiť od neskoršieho umelého literárneho spracovania a dobrať sa k jadru ľudového rozprávania. Jirásek sa naopak o „rozprávaní umelá“ svojich predchodcov opiera a sám ich bohato autorsky rozvíja po svojom, a tak vzniká košaté a čítavé líčenie so silným vlasteneckým nábojom. S výnimkou obdobia protektorátu vychádzali Staré povesti české opakovane a často. Za komunistického režimu v 50. rokoch vychádzali so zmenami a tiež s doslovom Zdeňka Nejedlého.