Červený a čierny

Meer over het boek

STENDHAL, vl. menom Henri Beyle, narodil sa r. 1783 v Grenobli. V lone reakčne zameranej rodiny nadchýna sa za revolúciu a stáva sa neúprosným protiklerikárom. R. 1799 odchádza do Paríža, kde prijíma miesto na ministerstve vojny. V tejto funkcii žije v Taliansku, ktoré sa mu stáva druhou vlasťou. Ako auditor Štátnej rady zúčastňuje sa na Napoleonových výpravách v Nemecku, Rakúsku a v Rusku. V rokoch 1814—1821 žije v Miláne, kde píše „Život Haydnov, Mozartov a Metastasiov“, „Dejiny maliarstva v Taliansku“, „Rím, Neapol a Florencia“, „Prechádzky v Ríme“ a „Pamäti turistu“. V eseji „O láske“ študuje psychológiu lásky v duchu XVIII. storočia. Túto esej vydáva po návrate do Paríža, keď ho rakúska polícia z Milána vypovedala. Spisom „Racine a Shakespeare“ zasahuje Stendhal do Loja o romantizmus. Hoci pôvodne prišiel do Paríža s úmyslom písať komédie ako Moliére, svoju teóriu literatúry nerealizuje v divadle, ale r. 1830 v románe „Červený a Čierny“. Po revolúcii r. 1830 Stendhal žije ako konzul v Civita Vecchia, kde píše aj svoj druhý majstrovský román „Kartúza parmská“ (1839). Romány „Lucien Leuwen“ a „Lamiela“ ostali nedokončené. Stendhal umrel v Paríži r. 1842. Stendhal je jedným z prvých spisovateľov XIX. storočia, ktorí mali odvahu odsúdiť svojím dielom vtedajšiu spoločnosť, videl jasne jej pokrytectvo, lživosť, nespravodlivosť a nenávidel jej konvenčnosť a plytkosť.